Pripravila Mgr. Štěpánka Kutišová

Leto nás láka k vode a obzvlášť pobyty pri mori patria k vrcholom našich hodnotových rebríčkov. Niet divu - more jednoducho nemáme. Tento nedostatok sa prejavuje aj na našich tanieroch. V konzumácii rýb totiž výrazne zaostávame za svetovým priemerom. Kým fiktívny svetoobčan zje ročne 16 kg rýb, obyvateľ Slovenska si vystačí iba so 6 kg za celý rok. A to už môže byť výrazný handikep pre naše zdravie, veď konzumácia rýb je spájaná so zníženým výskytom srdcovo-cievnych ochorení.

Jedna malá porcia ryby (100 g) dodá organizmu asi tretinu až polovicu potrebnej dennej dávky bielkovín. Bielkovina rybieho mäsa je pre telo dobre využiteľná a pritom ľahko stráviteľná. Väčšina rýb obsahuje dostatok vitamínu B12, nevyhnutného pre zdravie nervového systému, a jódu, ktorý je nenahraditeľný pre dobrú činnosť štítnej žľazy. Tučné ryby, ako napríklad sleď, losos alebo makrela, obsahujú veľké množstvo vitamínuD a preslávených omega-3 mastných kyselín. Ryby obsahujú i selén, ktorý je kľúčový pre funkciu štítnej žľazy a ďalšie vitamíny skupiny B.

Podľa niektorých vedcov to sú práve omega-3, tuky z rýb, ktoré umožnili ľudskú evolúciu revolučným vývojom mozgu. Mozog ich obsahuje 30-40 %. Pre jeho správnu funkciu, prevenciu neurodegeneratívnych chorôb, sú úplne zásadné. V populácii s vysokým príjmom omega-3 mastných kyselín sa vyskytuje oveľa menej depresie než pri nadmernej konzumácii omega-6 polynenasýtených tukov z rastlinných rafinovaných olejov. Omega-3 mastné kyseliny zabraňujú zmenám nálad, tvoria dôležitú súčasť membrán mozgových buniek, sú potrebné pre normálnu nervovú činnosť, fyziologickú zmenu nálad, pamäť a pozornosť.

Konzumácia rýb taktiež podstatne redukuje výskyt mozgovej mŕtvice. Štúdia z roku 2019 našla súvislosť medzi konzumáciou červeného mäsa v strednom veku a zvýšeným výskytom porúch poznávacích funkcií vo vyššom veku. Náhrada červeného mäsa hydinovým mäsom a čerstvými rybami sa ukázala ako funkčná pre zníženie tohto rizika. Nemôžeme v tejto súvislosti nespomenúť stredomorskú stravu, ktorá sa vyznačuje obmedzením konzumácie mäsa a mäsových výrobkov a ich častou alternatívou práve vo forme rýb a morských plodov. Okrem iného môže byť efektívnym spôsobom, ako obmedziť výskyt infarktu myokardu. Štúdia z roku 2018 uvádza súvislosť medzi príklonom k stredomorskej strave a podstatným znížením (41 %) rizika výskytu pokročilej formy makulárnej degenerácie.

Nedostatok omega-3 mastných kyselín sa prejavuje suchou pokožkou, únavou, lámaním nechtov a vlasov, zápchou, častým nachladnutím, neschopnosťou koncentrácie, depresiami a bolesťou kĺbov. V jednej epidemiologickej štúdii sa konzumácia rýb ukázala najdôležitejším ukazovateľom vo výskyte depresie a ischemickej choroby srdca. Podľa všetkého sa nedostatok správnych tukov a rybích olejov prejavuje pri epidémii srdcových chorôb, rakovine, cukrovke, autoimunitných chorobách a ďalších chronických ťažkostí, ktoré sužujú súčasnú západnú populáciu. Napríklad aj výskyt alergickej nádchy možno podľa japonskej štúdie z roku 2007 znížiť zvýšenou konzumáciou rybích tukov. Ak sa však na ryby naozaj necítite, využite aspoň kapsule s obsahom rybích tukov, napríklad v podobe výživového doplnku stravy ONA PLUS, ktoré vhodne kombinujú olej z boráku lekárskeho a pupalky dvojročnej spolu s vitamínom E.

Dokonca aj obyčajné dve porcie rýb týždenne znížili rozvoj srdcovo-cievnych ochorení a úmrtí pacientov s chronickou žilovou nedostatočnosťou. Množstvo odborných štúdií preukazuje, že konzumácia rýb a zdravé srdce sú veľkými priateľmi. Ľudia najviac ohrození srdcovými chorobami majú najnižšiu hladiny omega-3 mastných kyselín. Veľa lekárov ich tiež považuje za dôležitú súčasť liečby diabetu a metabolického syndrómu. Majú výrazný protizápalový účinok. Podľa jednej vedeckej štúdie zníži i jediná porcia lososa týždenne riziko srdcového infarktu až o polovicu. V inej štúdii experti sledovali viac ako 20 000 lekárov po dobu dlhšiu ako 11 rokov. U lekárov, ktorí jedenkrát týždenne jedli rybu, bolo nebezpečenstvo úmrtia na smrteľnú srdcovú arytmiu (nepravidelný srdcový tep) o 52 % nižšie ako u tých, ktorí jedli rybu raz mesačne.

Toto sú všetko dobré dôvody pre to, aby sme si nezabudli ryby pravidelne dávať do nákupných košíkov a znevýhodnenie polohy mimo dosahu morských brehov vykompenzovali napríklad tým, že sa staneme majiteľmi mrazničiek, v ktorých ryby s nižším podielom tukov vydržia až 6 mesiacov a tie tučnejšie v dobrej kvalite tri mesiace. Možno nás to prekvapí, ale aj v mrazničke dochádza postupne ku žltnutiu týchto neoceniteľných živín. Zásoba rýb a plodov mora nás odmení najmä navečer, kedy vyčerpaní dorazíme domov z práce a naše úsilie o zachovanie štíhlej línie by sme si bojkotovali prísunom ľahko dostupného pečiva, tučnejšieho syra a mäsových výrobkov. Rybku vytiahnutú z mrazničky ľahko behom chvíle pripravíme na pare, panvici alebo v rúre. Spolu s bohatou zeleninovou oblohou podporí našu regeneráciu a dovedie nás k pokojnému odpočinku.